Sálavé stavby

Sálavé teplo je spôsob prenosu tepelnej energie do priestoru. Je to teplo, ktoré sa šíri rovnomerne všetkými smermi od zdroja. Nezohrieva vzduch, ale priamo predmety, od ktorých je vzduch druhotne ohrievaný. Je to rovnaké teplo, ktoré možno prirovnať k sálaniu slnka. Ide o určitú formu žiarenia. Existuje viacero stavebných typov sálavo-akumulačných stavieb.

Výhody

• sálavé stavby pracujú s veľkými keramickými plochami, zahriatymi na nižšiu povrchovú teplotu (dochádza tak k minimálnemu prúdeniu vzduchu)
• nedochádza k prepaľovaniu prachu a k presúšaniu vzduchu ako pri teplovzdušnom kúrení
• teplotný rozdiel medzi podlahou a stropom je minimálny (používateľ dostáva rovnakú dávku tepla na nohy aj na ramená)
• sálavé teplo produkuje záporné ióny priaznivo pôsobiace na zdravie človeka
• dobre postavený akumulačný krb alebo pec zabezpečuje maximálne využitie paliva (dosahuje až 80-90% účinnosť)
• prikladací interval môže byť 6 a 8 hodín, u ťažkých pecí 12 a 24 hodín (tzn. používateľ môže kúriť nepretržite aj keď chodí do práce; obsluhu môže spohodlniť aj elektronika na prívod vzduchu regulujúca proces horenia -udržuje nízku teplotu na vstupe do komína a po dohorení uzatvára prívod vzduchu, aby akumulované teplo neodchádzalo do komína)
• do trvale obývaného príbytku sú najideálnejšie kachľové alebo omietané pece
• menšie emisie a vyššia účinnosť (ohniská pecí sa dimenzujú na určitú dávku dreva podľa tepelných strát priestoru a intervalu prikladania; dosahujú sa v nich vysoké spaľovacie teploty, čo napomáha spaľovať aj ťažko spáliteľné plyny, pri bežných krbových vložkách prakticky nedosiahnuteľné

Nevýhody

• finančná náročnosť