Výber stavebného typu

Spomínané typy je možné kombinovať napojením rôznych dodatočných výmenníkov (teplovzdušných, keramických teplovodných), pričom sa mení pomer výkonu odovzdávania tepla do vzduchu, do sálania alebo do vody. Každý z týchto stavebných typov odovzdáva vyprodukovaný výkon rozdielnym spôsobom, preto sú rozdielne aj intervaly prikladania.

Teplovzdušný krb

V dnešných nízko ener-getických domoch sa používa čoraz menej. Pri teplovzdušnom vykurovaní je veľká časť tepla odovzdávaná cez mriežky teplovzdušných rozvodov. Domy s malými tepelnými stratami sa pri tomto type príliš prekurujú.

Nevýhodou je, že vykurovanie je pomerne prašné – spôsobuje to prúdiaci vzduch, ktorý strháva so sebou aj prach. Tento tepelný výkon do vzduchu je možné samozrejme upraviť, resp. znížiť. To je možné za pomoci rôznych akumulačných keramických materiálov, výmenníkov a veľkosti teplovzdušných mriežok, použitých pri stavbe krbu.

Teplovzdušné vykurovanie je vhodné do priestoru, kde je potrebný vyššý výkon tepla – rýchle zakúrenie v občasne užívaných priestoroch (na chalupu ap.).

Sálavo-akumulačné stavby

Pri krboch a kachľových peciach tohto typu možno hovoriť o najpríjemnejšom a najkvalitnejšom vykurovaní. Forma odovzdávania tepla je zabezpečená cez vonkajší plášť – sálaním.

Tieto stavby sú spravidla ťažšej až ťažkej konštrukcie. Môže to byť niekoľko stoviek kilogramov. Pri kachľových peciach 1000, 1500 aj 2000 kilogramov. Pri prvom zakúrení sa dlhšie nahrievajú aj niekoľko hodín. Na druhej strane majú dlhú akumulačnú zotrvačnosť po dohorení, čo môže byť 6, 8, 12 aj 16 hodín. To znamená, že rozkladajú vyprodukovaný výkon na dobu, keď už v ohnisku nehorí. Napr. pri kachľovej peci s dávkou dreva 15 kilogramov, zhorí v ohnisku za cca 1,5 až 2 hodiny 60 KW/h energie. Pri účinnosti pece 80 % (pokiaľ je tak nadimenzovaná) je to 48 KW/h. Keď to rozdelíme prikladacím intervalom 12 hodín, tak hodinový výkon je 4 KW/h.

Pri akumulačnom krbe alebo peci ľahšej konštrukcie je výkon, prikladací interval, akumulačná zotrvačnosť a dávka paliva menšia. Znamená to, že výkon krbu, kachľovej pece neurčuje len výkon ohniska (krbová alebo pecná vložka), ale aj samotná konštrukcia stavby, množstvo akumulačnej masy, parametre keramických výmenníkov, veľkosť a hrúbka vonkajšieho plášťa. Práve preto sú sálavo-akumulačné stavby určené skôr na pravidelné kúrenie do trvale obývaných priestorov.

Realizujeme aj stavby, kde je možné vykurovanie dvoch, troch aj štyroch miestností priamo susediacich s pecou. Hypokaustovým systémom je možné vykurovať aj izby v hornom podlaží.

Teplovodné vykurovanie krbom alebo kachľovou pecou

Týmto spôsobom je možné vykurovať celý dom alebo podporiť centrálne kúrenie. Krb alebo kachľovú pec s teplovodným výmenníkom je možné umiestniť do obývacieho priestoru a vzdialenejšie miestnosti sa potom vykurujú pomocou radiátorov, podlahového či stenového kúrenia.

Pri výbere krbovej alebo pecnej vložky treba zohľadniť viacero faktorov. Dôležitý je nominálny výkon s ohľadom na tepelné straty vykurovaného priestoru. Každá krbová či pecná vložka má výkon rozdelený do vzduchu. Je to podiel, ktorý odovzdáva svojim povrchom a do vody, ktorý sa následne rozvádza do vykurovacích okruhov či TÚV.

Aký podiel výkonu je vhodné zvoliť do vzduchu a aký do vody? To záleží od toho, v akej časti domu bude krb alebo pec umiestnená, či bude ohrievať aj TÚV a v akom stavebnom type krbu či pece bude vykurovacia vložka zabudovaná (teplovzdušný alebo akumulačný). Všetko je potrebné zladiť s veľkosťou akumulačnej nádrže, ktorá slúži na ukladanie prebytku vyprodukovanej energie. Tá je potom rozvádzaná do vykurovacích okruhov v čase, keď sa nekúri napr. v nočných hodinách. Do týchto nádrží je možné napojiť aj viacero vykurovacích zdrojov: solár, fotovoltaika, plynový kotol, kotol na pevné palivo. Z hľadiska bezpečnosti a dlhej životnosti je potrebné inštalovať základné regulačné a bezpečnostné zariadenia k teplovodnému krbu: regulačnú jednotku so zmiešavacím ventilom, akumulačnú nádrž, elektronickú reguláciu horenia, dochladzovaciu slučku. Závislosť na elektrickej energii je možné dočasne riešiť záložným zdrojom.